Aktuality
Záverečná konferencia k projektu Revitalizácia Pariča (RePar)
V stredu 26.04.17 sa na Mestskom úrade v Trebišove konala záverečná konferencia k projektu Revitalizácia Pariča (RePar).
Predovšetkým Trebišovčanom je bývalý vodný hrad Parič známy ako tehlová ruina stavby, ktorá je v chránenom historickom parku v blízkosti Mauzólea rodiny Andrássyovcov a ich barokovo-klasicistického kaštieľa. V kaštieli dnes sídli Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína.
Mesto Trebišov sa v roku 2014 stalo prijímateľom grantu v hodnote 668 026 eur, pričom samotné mesto ho spolufinancuje v sume približne 167-tisíc eur.
Projekt je financovaný z grantov Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Vyvrcholila oprava hradu Parič a priľahlého parku.
Sondy odhalili aj nové poznatky
Juraj Malec z Archeológie Zemplín v Michalovciach zhrnul historické procesy, vzťahujúce sa k vodnému hradu, rozobral priebeh archeologického výskumu Pariča, kde teraz odborníci strávili asi dva mesiace.
V priebehu uplynulých desaťročí tam boli porušené mnohé základné aspekty pôvodnej stavby, ale na druhej strane, cez sondy objavili aj nové zaujímavé zistenia, napríklad ochranný parkanový múr. Projekt obnovy ruiny hradu Parič a andrássyovské chodníky v parku objasnil architekt Marián Puci, autor projektu.
Venoval sa hlavnému chodníku v parku, ktorý vedie od hlavnej cesty až po mauzóleum a tiež popri Pariči. Kedysi bol park súkromný, pričom nebol verejnosti prístupný, celý bol oplotený. Až oveľa neskôr, po spoločenských zmenách, ho sprístupnili aj pre návštevníkov.
Ani komunikácie v rámci celého parku neboli v dnešnej podobe, pretože grófska rodina mala svoje vlastné prístupové chodníky aj k rôznym stavbám. Konkrétne k mauzóleu prichádzali zo zadnej strany a nie tak ako je to teraz, lebo v neskoršej dobe sa vytvorili komunikácie už skôr pre verejnosť. Puci ďalej zdôraznil, že detailnou analýzou dobových fotografií pripravili projekt rekonštrukcie chodníkov v parku, v priebehu príprav projektu úzko spolupracovali s odborníkmi z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Košiciach a zvažovali všetky zmeny.
Osvetlenie chodníka je jedinečné
Hlavný chodník mal donedávna, pred rekonštrukciou, veľa rušivých momentov. Stĺpy verejného osvetlenia, či rôzne šachty a ďalšie neuvážene umiestnené prvky z nedávneho obdobia neprispievali k vizáži oddychovej zóny. Pôvodne bol celý hlavný chodník navrhovaný z andezitu, avšak z rozpočtových dôvodov ho zmenili na asfaltový. Lemujú ho nové lavičky a odpadkové koše z materiálov, ktoré nepodliehajú korózii a vlhkosti. Defilé prechádzky parkom sa končí pred mauzóleom. Osvetlenie celého chodníka je jedinečné a rovnako vdychuje tomuto miestu isté fluidum vznešenosti a pokoja. Okrem toho, že pozostáva z úsporných led svietidiel, má moderné ovládanie na diaľku satelitným riadením, ktorým možno regulovať intenzitu osvetlenia v ktorúkoľvek hodinu.
Svetelné večerné efekty z nasvietenia chodníka sú diskrétne a komorné, čo prehlbuje silu histórie a genia loci.
Francúzská záhrada bola zničená
Vladimír Sobota z KPÚ v Košiciach analyzoval revitalizáciu mestského parku. Veľmi dôrazne pre domácich vyslovil posolstvo pamiatkárov vo vete: „Máte veľmi vzácny park, musíte ho chrániť“. Zhrnul a navrhoval riešenia jeho zachovania, najmä však celistvosti. Venoval sa celkovej kompozícii parku, potrebnej inventarizácii drevín, projektu sadových úprav na základe historických máp, plánov, fotografií i zachovaných písomností.
Historické fakty o Andrássyovskom parku priblížil Stanislav Štefan
Podotkol, že dobové dokumenty a fotografie dokazujú, že v parku boli aj iné objekty než tie, ktoré sú doteraz známe. Napríklad, nezachovali sa skleníky alebo bývalé grófske vinné pivnice, z ktorých ostalo iba torzo. Nádherná francúzska záhrada, či umelecky hodnotná fontána, dobové lavičky a iné sochárske diela padli za obeť zmenám, ktoré po andrássyovskej dobe nastali. V rokoch 1923 - 1924 užívala historický kaštieľ československá armáda, po roku 1919, až do 1935 tu sídlil hraničiarsky prápor a dlho, až do roku 1978, ho užívala nemocnica a rôzne ambulancie.
*Zdroj: https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk
