Okolie hradu

V blízkosti hradu Parič sa nachádza krásny mestský park – najväčší mestský park v strednej Európe, barokovo-klasicistický kaštieľ alebo neogotické Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho.

Lokalizácia pamiatky v autentickom kultúrno-historickom prostredí s pomerne intímnou atmosférou pokoja v urbanizovanej oblasti okresného mesta je benefitom, ktorým pravdepodobne nedisponuje žiadna iná pamiatka podobného druhu.

Mestský park

Historický park v Trebišove je jedným z najvýznamnejších dokumentov spoločenskej a kultúrnej atmosféry minulých storočí. Súčasne je dokumentom etického vzťahu generácií minulých, súčasných i budúcich.

Park vznikol z pôvodného zátopového lužného lesa a rozšíril sa na ploche 62 ha. Nachádza sa v ňom historická i náletová zeleň, ktorú tvoria ihličnaté, listnaté stromy, kroviny a rastliny. Veľmi cenný je najmä tis obyčajný, rozšírené sú tuja východná, tuja západná, borovica čierna, borovica sosna, smrek obyčajný, smrek pichľavý a iné. Z listnatých stromov je najvýznamnejší platan javorolistý, pagaštan konsky, čremcha strapcovitá, jaseň štíhly, dub letný, dub zimný, buk lesný, hrab obyčajný, brest hrabolistý, lipa malolistá, jelša lepkavá, agát biely, rôzne druhy javorov, topoľov a iné.

Počiatky parkových úprav siahajú do poslednej tretiny 18. storočia a súvisia s výstavbou trebišovského kaštieľa. Trebišovský park prospel mestu najmä tým, že v ostatných dvoch storočiach priestorovo izoloval a chránil historicky hodnotné objekty a časti mesta pred živelnou zástavbou, ale tiež vytvoril hodnotné životné prostredie v strede mesta so vzácnym stromovým porastom.

Barokovo-klasicistický kaštieľ

Neskorobarokový, neskôr klasicisticky upravený kaštieľ dal postaviť v roku 1786 gróf Imrich Csáky. Je dvojpodlažnou stavbou, ktorá bola postavená 100 rokov po zničení hradu Parič. Časť materiálu z tohto hradu bola použitá pri jeho výstavbe.

Kaštieľ má na priečelí dve postranné barokové veže, ktoré boli pristavené v poslednej tretine 19. storočia. Fasáda objektu je členená lizenami, pričom jej dominantné prvky tvoria barokový štít a reprezentačný balkón, ktorý podopiera osem klasicistických stĺpov. V Barokovom štíte stredného rizalitu je plastický erb rodiny Csákyovcov. Paralelne s ním sa nachádza plastický znak, ktorý je symbolom lovu. Z tohto hľadiska sa pravdepodobne jednalo o lovecký kaštieľ.

Zadná časť kaštieľa, ktorú tvoria dve bočné krídla so štítovými fasádami, má charakter čestného dvora. V interiéroch kaštieľa boli pôvodne mozaikové parkety, intarzovaný dobový nábytok, cenné umelecké diela, plastiky, drahé umelecké výrobky, tkané závesy, cenné koberce, porcelán, striebro, cín a iné luxusné výrobky. Nechýbali ani umelecky kované mreže, plot okolo kaštieľa, balustráda, fontány a iné architektonické v exteriéroch.

Najcennejšie časti interiéru boli v roku 1914 odvezené do Budapešti a časť do Tiszadobu v Sabolčskej župe. O areál s kaštieľom dbal do rozpadu Rakúsko - Uhorska a aj po vzniku medzivojnovej ČSR správca andrássyovského majetku František Malonay.
V rokoch 1949 - 1978 slúžil kaštieľ s areálom Nemocnici s poliklinikou v Trebišove. Jeho pôvodný interiér bol značne narušený a prispôsobený potrebám zdravotníctva. Po vysťahovaní nemocnice s poliklinikou kaštieľ niekoľko rokov chátral.

V roku 1982 začal Pamiatkostav š. p. Žilina rekonštrukciu objektu na základe projektovej dokumentácie spracovanej Projektovým ústavom kultúry v Prešove. Prvá etapa rekonštrukcie bola ukončená k 1. 12. 1987, keď bola v kaštieli slávnostne otvorená expozícia Cestami práce a bojov za chlieb, ktorá dokumentovala dejiny poľnohospodárstva na Východnom Slovensku od Neolitu po súčasnosť.

V súčasnosti je kaštieľ sídlom Vlastivedného múzea, ktoré má v ňom a v priľahlých pamiatkovo - chránených objektoch svoje expozície. Súčasťou areálu kaštieľa sú aj prízemné pôvodne barokové budovy so štítovými fasádami, ktoré boli neskôr upravované. Patrí medzi ne jazdiareň, maštaľ (koniareň), čeľadinec, hospodárska budova, kuchyňa, ktoré si až na maštaľ (koniareň) zachovali svoje barokové slohové prvky a sú prirodzenou súčasťou tohto šľachtického sídla.

Mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho

Medzi najcennejšie chránené kultúrne pamiatky v Trebišove patrí Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho. Bolo postavené v roku 1893 podľa projektu nemeckého architekta Arthura Meininga v neogotickom slohu. Sarkofág je dielom budapeštianskeho sochára Juraja Zalu z rokov 1893 – 1895.
V mauzóleu je pochovaný od roku 1894 gróf Július Andrássy (zomrel 1890 a bol pochovaný v krypte rímskokatolíckeho kostola).