História hradu

Hrad Parič je ruinou v minulosti významného dolnozemplínskeho hradu, pomenovaného podľa zaniknutej osady Parič, ktorá neskôr splynula s Trebišovom. Jeho najstaršia fáza je datovaná do polovice 13. storočia, kedy sa na mieste dnešného hradu nachádzalo drevozemné sídlo s centrálnym obytným objektom.

V slovenskom prostredí je Parič jedinečným príkladom použitia tehál ako dominantného stavebného materiálu, podobný hrad sa na našom území nenachádza. Kvôli ohrozeniu vysokou hladinou spodnej vody boli z kameňa vyhotovené iba jeho základy. Z hľadiska systematiky hradov možno Parič zaradiť medzi tzv. bezvežové hrady, obrannú funkciu namiesto veže preberá tzv. plášťová hradba. Vzhľadom na svoje umiestnenie v nížinatom prostredí juhovýchodného Slovenska, v prostredí s prakticky zanedbateľným prevýšením, obranné predpoklady Pariča zvyšovala priekopa.

Hrad Parič mal zložitú históriu, plnú násilných zmien vlastníckych vzťahov. Hektická doba protihabsburských povstaní vniesla do architektonického vývoja hradu podstatné zmeny, zakončené jeho úmyselným vyhodením do vzduchu Imrichom Tökölim v roku 1686. V poslednej štvrtine 18. storočia bol stavebný materiál z hradu použitý pri výstavbe neďalekého kaštieľa, jeho pozostatky sa v neskoršom období stali dokonca terčom aj armádnych cvičení. Všetky uvedené skutočnosti sa v minulosti podpísali na jeho dnešnom stave, kedy z hradu - okrem archeologicky zistených objektov pod úrovňou terénu - ostalo len neveľké torzo tehlovej hradby.